Veľký Meder je jedna z usadlostí v Dolnom Žitnom ostrove s naj bohatšou minulosťou. Jej dejiny sú zachované v archívnych dokumentoch, v zaznamenaných ústnych podaniach, našich cintorínoch, kostoloch, kultúrnych pamiatkach a v sochách, ktorých pribúda čoraz viac od roku 1989. Presné údaje o vzniku mesta nemáme, ale vieme, že ako usadlosť už existovala v čase príchodu Maďarov. Podľa povesti pomenovanie usadlosti Megere pochádza od jedného vodcu kniežaťa Árpáda menom Megere, ktorého ľud sa usadil na Žitnom ostrove po príchode Maďarov. Meno Megyer poukazuje na pôvod obyvateľov tejto usadlosti. Meno mesta sa neskôr menilo nasledovne: v roku 1369 Megere, v roku 1379 Megyer, v roku 1471 Nagymegyer, v roku 1786 Megyer, v roku 1828 Nagy-Megyer, po roku 1918 Veľký Meder, v ro ku 1938 Nagymegyer, v roku 1948 Čalovo a od roku 1991 znova Veľký Meder – Nagymegyer. Na základe písomných dokumentov 15. decembra 1466 mesto dostalo od kráľa Mateja výsadnú listinu, ktorou povýšil obec na mestečko s právom usporiadať každoročne tri jarmoky a s mečovým právom Matej II. (1609) oslobodil všetkých obyvateľov od povinnosti platenia cla a poplatkov. Ani toto mesto neobišli vpády tureckých vojsk. Podľa povesti okolo 1850 mesto využilo svoje mečové právo a upálili jednu ženu, ktorá sa zaplietla do sporu o bosoráctve.
V roku 1702 vypukol požiar, obeťou ktorého sa stalo skoro celé mesto, vrátane mestskej radnice spolu s množstvom centrálnych historických dokumentov. V roku 1704 Veľký Meder podporoval cisára, potom v roku 1710 sa mesto podvolil Ferenczovi Rákóczimu II. 
V tom istom roku 262 obyvateľov mesta podľahlo morovej epidémii a neskôr v roku 1831 zomrelo 218 ľudí následkom cholery. V období národnooslobodzovacích bojov mesto zaťažilo zabezpečova-nie stravovania pre vojská. V roku 1849 oslabené obyvateľstvo znova postihla cholerová epidémia.
Na sklonku minulého storočia a na začiatku XX. storočia vo Veľkom Mederi bolo viac cechov. Najvýznamnejší z nich bol tkáčsky cech, ale okolo 1910 v meste pôsobila aj tlačiareň. Po I. svetovej vojne sa mesto stalo súčasťou Československej republiky a dostalo nové oficiálne meno Veľký Meder, čo bolo presným prekladom pôvodného mena.
V roku 1938 mesto opäť pričlenili k Maďarsku. Podľa mierovej zmluvy po II. svetovej vojne v roku 1945 sa mesto znova stalo súčasťou Československej republiky. Po pričlenení pôvodné meno mesta zmenili na Čalovo a po zvratu režimu mu opäť vrátili meno Veľký Meder – Nagymegyer. Rok 1965 je významným rokom v živote Žitného ostrova, lebo 17. júna 1965 sa hrádza rieky Dunaj, oslabená od neutíchajúcich jarných dažďov, pretrhla pri Klučovci v dĺžke 70 m. Obrovské prívaly vody zaplavili okolité dediny za niekoľko hodín a ohrozovali aj Veľký Meder. 
V posledných rokoch sa v dejinách nášho mesta popri prosperujúcom poľnohospodárstve vyvíjal aj priemysel. Termálne kúpalisko postavené v roku 1973, známe aj svojimi liečivými účinkami, tiež prispelo k dobrému menu mesta. Naše mesto s takmer tisícročnou minulosťou trvalo nikdy nevlastnila feudálna šľachta s nevoľníkmi. Kaštiele a zemianske kúrie v minulosti často spomínané v dobových cestopisoch mohli byť budovy na portách majetných gazdov v minulom storočí. Výnimkou je len menší kaštieľ grófskej rodiny Kálnoky. Z pamätných miest sú známe miesta „avargyűrű“(avarský prsteň), šibeničný vrch pripomínajúci mečové právo, starý dub známy z legendy kráľa Mateja ale aj historické cintoríny a kostoly ako rímskokatolícky, židovský, srbský, evanjelický cintorín a cintorín reformovanej cirkvi.

 

Vedenie mesta od 15. storočia